Autor: Juraj Bežák, PhD.
Článok je určený pre trénerov, hráčov ale aj rodičov mladých hokejistov. V prvej časti článku sa dozviete prečo by mal hokejista trénovať rýchlosť na ľade a nie bežeckými šprintami na suchu. Druhá časť článku podrobne opisuje faktory a predpoklady, ktoré treba v tréningu rozvíjať na to, aby hráč zlepšil svoju korčuliarsku rýchlosť.
Ľadový hokej je športová hra, ktorá sa vyznačuje rýchlym pohybom hráčov po ľadovej ploche. Aj keď nemusí platiť, že družstvo s rýchlejšími hráčmi bude v zápase automaticky úspešnejšie, určite platí, že rýchlejší hráči sú skôr pri puku a majú tak viac príležitostí na útok, v ktorých môžu dosiahnuť gól. Naopak v obrannej fáze hry, dokážu rýchlejší hráči efektívnejšie „back-checkovať“ súpera (rozumej vracať sa späť pri útoku súperovho družstva) a zabrániť tak gólu do vlastnej siete. Samotní tréneri a hráči si tento fakt uvedomujú, otázkou však je, či poznajú všetky faktory, ktoré sa na rýchlosti korčuľovania podieľajú.
Korčuľovanie nie je behanie ani bicyklovanie
Počuli ste už niekedy o tom, že by šprintéri rozvíjali svoju bežeckú rýchlosť korčuľovaním na ľade? Alebo počuli ste už o dráhových cyklistoch, ktorí robia bežecké šprinty, aby boli rýchlejší na dráhe? Asi nie… pretože to nedáva zmysel. No v ľadovom hokeji je úplne bežné, že hráči počas prípravného obdobia (tzv. letnej prípravy) rozvíjajú rýchlosť bežeckými šprintami (často nesprávnou technikou behu) alebo krátkymi, ak to tak možno nazvať, „špurtami do kopca“ na bicykli. No doteraz sa nad zmyslom a účinnosťou takéhoto tréningu rozvoja „korčuliarskej“ rýchlosti, u nás na Slovensku nikto nepozastavil.
„Korčuľovanie je špecifický pohyb a vyžaduje si špecifický tréning v špecifickom prostredí – čiže na ľade. Inými slovami šprintér šprintuje, cyklista bicykluje, plavec pláva a hokejista korčuľuje.“
To platí najmä pre kategórie dorast a vyššie, iný prípad sú žiacke kategórie, v ktorých príprave majú všeobecné tréningové metódy mimo ľadu nezastupiteľný význam. Tréning techniky behu, tréning techniky šprintérskych štartov a cvičenia mimo ľadu rozvíjajúce výbušnú silu by nemali v tréningu mladých hokejistov v žiadnom prípade absentovať.
To, že na Slovensku sa ešte stále trénuje rýchlosť a vytrvalosť mimo ľadu nie je chyba trénerov alebo hráčov. Je to len prežitok doby, v ktorej kluby od apríla / mája do augusta / septembra nemali k dispozícii ľadovú plochu a hráčom tak nezostávalo nič iné, iba trénovať rýchlosť či vytrvalosť takýmto „náhradným“ spôsobom mimo ľadu.
Ako sa hovorí: „pokrok nezastavíš“ a inak tomu nie je ani v ľadovom hokeji. Vo vyspelých hokejových krajinách sa postavili malé tréningové zimné štadióny s ekonomicky úspornejšou technológiou chladenia, čo umožňuje ich celoročnú prevádzku. Hráči majú teda možnosť trénovať na ľade aj počas leta a venovať sa tak rozvoju iných schopností (napr. korčuliarskej rýchlosti / vytrvalosti) a zručností, na ktoré počas súťažného obdobia nie je dostatok času.
Je pravda, že už aj u nás v SR máme niekoľko štadiónov s celoročnou resp. predĺženou prevádzkou ľadovej plochy, no je ich stále málo. Faktom je to, že aj keď budú takéto tréningové haly u nás pribúdať, istý čas potrvá, kým si tréneri a hráči osvoja myšlienku tréningu rýchlosti a vytrvalosti na ľade. Tréneri, ale aj hráči najmä starších generácii majú často problém implementovať nové poznatky a metódy do svojich tréningov…zvyk je železná košeľa.
Toľko zatiaľ o tom, prečo sa rýchlosť u nás zatiaľ trénuje tak, ako sa trénuje. V ďalšej časti článku si rýchlosť korčuľovania „rozmeníme na drobné“ a dozviete sa, čo všetko musí hráč spĺňať, aby bol rýchlym korčuliarom.
Čo robí hokejistu rýchlym korčuliarom
Možno to bude znieť protichodne oproti tomu čo som napísal vyššie, ale vo veľa prípadoch samotným rýchlostným tréningom na ľade, alebo tréningom korčuliarskej techniky sa hráčovi korčuliarska rýchlosť nezlepší.
Nechcem vás zmiesť, všetko v nasledujúcich riadkoch vysvetlím, no skôr ako budete pokračovať v čítaní si pozorne prezrite infografiku nižšie.
Rýchlosť korčuľovania ovplyvňujú dva základné faktory a tými sú:
• Korčuliarska technika
• Silové schopnosti hráča
Možno teda napísať vzorec:
Rýchlosť korčuľovania = technika korčuľovania x sila
Všimnite si, že medzi silou a technikou korčuľovania je vo vzorci znamienko násobenia „x“ a nie znamienko súčtu „+“. Je to preto, lebo samotným zvyšovaním úrovne len jedného z týchto dvoch faktorov sa korčuliarska rýchlosť výrazne nezvýši. Inými slovami… silný hráč so slabou korčuliarskou technikou nebude rýchly a rovnako nebude rýchly ani hráč s vynikajúcou technikou so slabými nohami. Viem o čom hovorím, pretože som sa ako tréner s takýmito hráčmi stretol.
Infografika vyššie ďalej zobrazuje vplyv ďalších dvoch faktorov vplývajúcich rovnako aj na techniku korčuľovania aj silové schopnosti. Sú to:
• Flexibilita (pružnosť svalov a kĺbová pohyblivosť)
• Koordinačné schopnosti (motorická kontrola, stabilita, rytmickosť pohybov atď.)
Teraz sa vrátim k tomu, čo som napísal vyššie, že v mnohých prípadoch hráčom tréningy powerskatingu a techniky korčuľovania vôbec nepomôžu. Ak hráč nemá dostatočnú úroveň flexibility a koordinačných schopností, nemá predpoklady na to, aby si osvojil vysokú úroveň korčuliarskej techniky.
Rukami nášho tímu THM tímu prešlo už viac ako 1000 hráčov ľadového hokeja, ktorí sa podrobili diagnostike kvality pohybu, ktorá okrem iného zahŕňa aj posúdenie kĺbovej pohyblivosti a stuhnutosti svalov. Najčastejšími problémami z hľadiska flexibility spodnej časti tela, s ktorými sa u hráčov stretávame je:
• zvýšená tuhosť hamstringov a adduktorov (zároveň aj ich oslabenie)
• obmedzená pohyblivosť v bedrovom a členkovom kĺbe
„Základným predpokladom pre osvojenie si techniky korčuľovania na vysokej úrovni je schopnosť hráča ovládať svoje pohyby (koordinačné schopnosti) v optimálnom rozsahu (flexibilita).“
Hráč s nízkou úrovňou motorickej kontroly, nedostatočnou kĺbovou pohyblivosťou resp. vysokou tuhosťou svalov môže stráviť hodiny a hodiny osobných tréningov korčuliarskej techniky bez akéhokoľvek pozitívneho výsledku. Je to len strata času, pretože sa snaží „vtlačiť“ techniku do tela a mozgu, ktoré na takýto pohyb nemajú predpoklady.
Ako teda rozvíjať rýchlosť korčuľovania?
Z vyššie uvedeného je odpoveď na túto otázku zrejmá. Záleží na aktuálnej úrovni jednotlivých faktorov vplývajúcich na rýchlosť korčuľovania.
• Ak má hráč výbornú techniku korčuľovania, ale je pomalý, môžeme predpokladať, že ho limituje úroveň silových schopností. Takému hráčovi pomôže rozvoj sily najskôr všeobecnými prostriedkami (mimo ľadu) a následne špeciálnymi prostriedkami (na ľade).
• Ak hráč patrí medzi najsilnejších a najvýbušnejších hráčov v tíme a zároveň nemá problémy s koordináciou či flexibilitou, no aj napriek tomu je na ľade pomalý, s najväčšou pravdepodobnosťou mu k vyššej rýchlosti pomôžu tréningy techniky korčuľovania.
• V prípade, že má hráč mimo ľadu problémy s koordináciou svojich pohybov (napr. udržať rovnováhu v stoji na jednej nohe, stabilizovanie pohybu po doskoku na jednu nohu, problémy s kontrolou pohybu pri základných silových cvičeniach) a / alebo má zníženú pohyblivosť kĺbov (napr. hráči s obmedzenou pohyblivosťou členkových kĺbov sú vždy pomalí, pretože korčuľujú s minimálnou flexiou v kolenách – korčuľujú akoby „na vystretých nohách“). V takomto prípade tréning techniky korčuľovania hráčovi nepomôže a tréning sily mu môže spôsobiť zranenie. Pre hráča tohto typu je dôležité, čo najskôr začať s tréningom motorickej kontroly a flexibility.
• V neposlednom rade treba spomenúť, že rýchlosť korčuľovania je ovplyvnená aj geneticky – podielom rýchlych svalových vlákien, no nie až v takej veľkej miere ako je to napr. pri priamočiarych bežeckých šprintoch v atletike.
Na to, aby hráč zistil, aké sú jeho nedostatky, je nevyhnutná komplexná diagnostika. Výsledky z komplexnej diagnostiky sú najlepším podkladom pre určenie zamerania tréningu.
Viac sa o diagnostike, ktorú ponúkame, dozviete kliknutím na tlačidlo nižšie:
Ak máte záujem objednať sa na našu diagnostiku, môžete tak urobiť v našom rezervačnom systéme.