Autor: Juraj Bežák, PhD.
Mnohí z nás vnímajú talent v športe ako určitý dar od Boha. Myslíme si, že tí najlepší hokejisti sa vynikajúcimi športovcami už narodili, ale výskum tých najlepších (nielen v športe) poukazuje na niečo iné.
Sila tréningu
Možno ste už počuli o tom, že na dosiahnutie vysokej úrovne akejkoľvek činnosti potrebujete 10 000 opakovaní.
Samozrejme, niektoré činnosti alebo pohyby sú koordinačne jednoduchšie, iné zložitejšie. Niektoré pohyby stačí vykonať iba niekoľkokrát a dosiahneme slušnú úroveň techniky a pri iných aj po tisíckach opakovaní stále cítime, že pohyb nie je ladný a niečo v ňom škrípe.
Cieľom tréningu v ľadovom hokeji by malo byť zvládnutie všetkých pohybových činností na úroveň automatizácie. Čo tým myslím? Je to taká úroveň pohybu a zručností, vďaka ktorej hráč dokáže naplno prejaviť svoje hokejové myslenie. Inými slovami, nič ho počas hry “nebrzdí a nevyrušuje”, jeho vedomie vníma iba vzniknutú situáciu v hre.
Hráči, ktorí majú problém s technikou korčuľovania alebo ovládaním puku, majú príliš zamestnaný mozog a hra sa im zdá veľmi rýchla. Naopak, automatizácia veľmi dobrej techniky pohybu pomôže hráčovi akoby spomaliť čas – umožní im sústrediť oveľa väčšiu pozornosť na hru a nie na svoju činnosť.
Pohyb najlepších hráčov na ľade vyzerá veľmi ladne a plynulo. Títo hráči sú veľmi rýchli a pritom sa akoby ani príliš nenadrú. Všetko robia s ľahkosťou a nové koordinačne náročné pohyby sa učia oveľa rýchlejšie.
Preto sme naše tréningy v THM Centrách zamerali práve na automatizáciu vysokej úrovne koordinácie, techniky korčuľovania, stickhandlingu a streľby.
Ak si hráč osvojí vysokú úroveň korčuľovania a individuálnych zručností, jediné čo ho môže pred úspechom zastaviť je úroveň jeho hokejového myslenia.
Výborné hokejové myslenie je totiž to najcennejšie čo hráč môže dosiahnuť. Najväčšie hviezdy majú najlepší cit pre hru. Niekto tvrdí, že hokejové myslenie sa nedá zlepšovať, no my v THM sme presvedčení o opaku.
V hre sa totiž množstvo situácii opakuje, a ak hráč dokáže tieto situácie rozpoznávať a predvídať ich vývoj, má obrovský náskok pred ostatnými hráčmi na ľade, ktorí sa na hru pozerajú “ako diváci”. Tí najlepší hráči, veľmi dobre chápu, čo som teraz napísal.
Ako teda zlepšiť svoje hokejové myslenie? Je hneď niekoľko možností ako na to:
- Video-rozbory najlepších profesionálnych hráčov
- Vďaka YouTubeu a Instagramu majú dnes mladí hráči vynikajúcu pomôcku vo forme videí – napríklad zo zápasov NHL, ktoré môžu spomaliť, vrátiť späť, pozrieť viackrát po sebe z rôznych uhlov. Existujú aj účty, ktoré ponúkajú video-analýzu rôznych situácií (@conscious_hockey)
- V THM hráčom odporúčame vybrať si jedného hráča na rovnakom poste sledovať jeho hru v obrannom, strednom a útočnom pásme s pukom a bez puku.
- Svoje vlastné video-rozbory
- V dnešnej dobe je pre mňa veľmi zarážajúce, že drvivá väčšina mladých hráčov si nikdy nespravili video-rozbor svojej hry. Je to tá najzakladenejšia vec – poznať svoju hru. Ako inak sa chceš zlepšiť, keď nevieš ako hráš? Popros svojho otca / mamu / súrodenca, aby ti natočili tvoje striedania v zápase a po zápase si ich pozri. Sám skús zhodnotiť, čo robíš správne, čo nesprávne a nakoľko plníš úlohy, ktoré ti dal tréner.
- THM Riadené hry
- V THM sme našli riešenie, ako mladým hráčom pomôcť zlepšiť ich hokejové myslenie. Tým riešením sú Riadené hry, počas ktorých tréner vstupuje do zápasu a vysvetľuje správne a nesprávne riešenie herných situácií.
- Hráči najlepšie získajú cit pre hru a schopnosť predvídať vývoj situácie jedine v kontexte hry, nie jednotlivými cvičeniami počas tréningu. Je to ako s cudzím jazykom – nikdy sa ho dobre nenaučíte memorovaním slovíčok, ak sa však ocitnete sám v cudzojazyčnej krajine, naučíte sa tieto slovíčka rýchlejšie a trvácnejšie, pretože ich budete mať v mozgu spojené so „situačným kontextom“.
- Je to jednoduché – korčuľovať sa naučíte tréningom korčuľovania, streľbu tréningom streľby, vedenie puku tréningom vedenia puku, herne myslieť sa naučíte JEDINE V HRE.
- Okrem spätnej väzby priamo na ľade, majú hráči možnosť vrátiť sa k zápasu v našom online systéme, kde nájdu videozáznam a video-rozbor.
Sila vášne a vnútornej motivácie
V ľadovom hokeji sa „chlieb začína lámať“ okolo veku 14 rokov. Samozrejme u väčšiny hráčov v tomto veku sa ešte nedá povedať, či sa neskôr stanú profesionálnymi hráčmi, alebo naopak. Dôležité však je, aby si hráč už v tomto veku začal budovať rebríček priorít.
Vek štrnástich rokov predstavuje obdobie, kedy si mladí chlapci začínajú vytvárať konkrétnejšie predstavy o svojej budúcnosti. Ak je mladý hráč na ľade šikovný a jeho cieľom je hrávať v dospelosti hokej na najvyššej úrovni, je potrebné mu dať správne informácie a vytvoriť také podmienky, ktoré u neho vzbudia ešte väčšiu túžbu na sebe pracovať.
Túžba na sebe pracovať je rovnako dôležitá ako tréning samotný. Hráči, ktorí neustále hľadajú cesty, ako sa zlepšovať, vnímajú počas tréningu tie najdôležitejšie detaily, o ktorých iní, nazvime ich, „povrchní“ hráči ani netušia.
Hráč, ktorí je „v hlave správne nastavený“ rovnako ako aj „povrchný“ hráč, pri otázke „Čo by chcel v hokeji dosiahnuť?“, odpovedia rovnako: „Chcem hrať profesionálny hokej.“
Zatiaľ čo prvý to myslí skutočne vážne, druhý túto odpoveď vysloví, kvôli tomu, že si myslí, že taká odpoveď sa od neho očakáva.
Aký je teda rozdiel medzi hráčom s veľkou vnútornou motiváciou a „povrchným“ hráčom?
- Povrchný hráč vníma tréning ako nutné zlo, má rád iba zápasy. Pre motivovaného hráča je tréning prioritou – hľadá si čas a kvalitné podmienky na trénovanie, pretože vie, že to je jediná cesta k jeho cieľu.
- Povrchného hráča odrádza čokoľvek čo mu nejde, nerád pracuje na svojich nedostatkoch. Motivovaný hráč veľmi rád pracuje na svojich slabých stránkach, pretože ich berie ako výzvu a možnosť súťažiť sám so sebou.
- Povrchný hráč berie hokej ako jednu zo svojich záľub. Pre motivovaného hráča je hokej a proces zlepšovania sa absolútnou prioritou, možno napísať až závislosťou. Najúspešnejší hráči sú posadnutí (v dobrom slova zmysle) zlepšovaním sa.
- Povrchný hráč vedie životosprávu, o ktorej vie, že nie je ideálna pre jeho výkon. Ponocuje kvôli videohrám / TV seriálom / nočnému životu v meste, konzumuje stravu nevhodnú pre športovca. Motivovaný hráč sa vždy sám seba spýta, či to čo chce spraviť, ho posunie na ceste za jeho cieľom dopredu alebo naopak.
Úloha rodičov
Ak má hráč predpoklady a ambície stať sa profesionálnym hráčom, práve vek 14tich rokov je čas, ktorý by mal byť charakteristický výraznou špecializáciou na výkon nielen v tréningu, ale aj v každodennom živote.
Ako základný predpoklad pre budúci úspech možno považovať hráčovu motiváciu, prístup k tréningu, úroveň jeho pohybových zručností (pohybový talent) a samozrejme úroveň jeho hokejového myslenia.
Preto, ak máte doma 13 – 14 ročného chlapca, ktorý je „blázon do hokeja,“ na tréning sa nikdy nemusí premáhať a v zápasoch nad svojimi rovesníkmi vyčnieva, je čas na to, aby ste umožnili rozvoj jeho talentu – je totiž reálna šanca, že takýto hráč bude v budúcnosti úspešný.
Otázkou zostáva: „Čo robiť, aby hráč dosiahol svoj maximálny potenciál?“
O tom, aké majú podmienky a ako trénujú tí najlepší mladí hokejisti v USA či vo Švédsku, si môžete vypočuť v rozhovoroch tu (link) a tu (link).
Na Slovensku máme iné podmienky, ako majú v hokejových veľmociach, ale podľa môjho názoru sú stále dostačujúce na to, aby sa z mladého chlapca raz stal hráč úrovne NHL.
Treba však vedieť kam investovať hráčove úsilie a čas a samozrejme peniaze rodičov. To, že bude hráč robiť „niečo naviac“ už dnes nestačí.
Na jednej strane je potrebné, aby hráč poznal svoje silné stránky a tie v čo najväčšej miere rozvíjal – to sú jeho schopnosti a zručnosti, ktoré ho budú predávať.
Na strane druhej, musí takisto poznať aj svoje slabé stránky a čo najviac ich eliminovať, pretože tie budú brzdiť jeho kariéru.
Zatiaľ čo silné stránky sú relatívne ľahko rozpoznateľné – ukážu sa v hráčovej hre na ľade, na slabé stránky hráča sa treba pozrieť „pod mikroskop.“
Napríklad to, že hráč v poslednej tretine zápasu podáva výrazne horší herný výkon ako v prvej tretine, nemusí znamenať, že nedostatočne trénuje. Na to, aby sme zistili čo je príčinou znižujúceho sa výkonu v priebehu zápasu u daného hráča, je potrebná komplexná diagnostika (link).
Testy aeróbnej a anaeróbnej vytrvalosti nám v takomto prípade môžu odhaliť nízku úroveň vytrvalostných schopností, ale samotnou príčinou tohto stavu nemusí byť nedostatočný tréningový objem.
Nedostatočný spánok alebo nedostatočná resp. nekvalitná strava spôsobia to, že aj keď hráč síce tvrdo trénuje, adaptácia jeho organizmu na tréning nie je postačujúca na to, aby sa jeho vytrvalostné schopnosti čo i len o málo zlepšili.
Práve naopak, ak bude hráč pokračovať v tvrdom tréningu a popri tom málo spať a / alebo málo jesť, jeho výkonnosť bude stále klesať, čo bude viesť k pretrénovaniu a eventuálne k zraneniu.
Neraz sa mi stalo, že za mnou prišli rodičia mladého hokejistu, aby som ho trénoval a zlepšil jeho kondíciu, lebo vraj na ľade nevládze. Potom, ako som odhalil stravovacie a spánkové návyky niektorých hráčov, mi bolo jasné, že extra tréningom by som im iba uškodil. Nastavil som im stravovací program (link), požiadal som rodičov, aby dbali na spánkový režim ich detí a ozvali sa mi po mesiaci, aké zmeny zaznamenali.
Samozrejme, že hráči ktorí málo spali a boli nutrične podvyživení (konzumovali nekvalitnú stravu) resp. celkovo málo jedli, po prechode na kvalitný spánok a na kvalitnú stravu bohatú na všetky potrebné živiny zrazu cítili na ľade oveľa viac energie a boli schopní odohrať plnohodnotne celý zápas.
Ak hráč už pozná svoje silné a slabé stránky, je čas na to, aby s podporou svojich rodičov trénoval v čo najlepších možných podmienkach. Toto je jediná cesta, ako sa talentovaný hráč môže vyrovnať rovesníkom vo vyspelých hokejových krajinách, v ktorých sú podmienky pre tréning a životosprávu mladých hráčov na vysokej úrovni samozrejmosťou. Perfektný výskum v anglickom jazyku o výchove elitných športovcov nájdete tu (link).
Je dôležité, aby mladí chlapci vo veku 14 – 17 rokov mali jasno v tom, že sú stále ešte len na ceste za svojím cieľom – sú v procese, ktorého výsledok bude odrazom ich vnútornej motivácie stále sa zlepšovať a úrovňou kvality tréningu + všetkých ostatných podmienok, ktoré vplývajú ich výkon.
Najčastejšou chybou mladých talentovaných hráčov, ktorá im znemožní dosiahnuť svoj maximálny potenciál a vyrovnať sa svetovej špičke, je uspokojenie sa s aktuálnym priaznivým stavom.
Čo tým myslím? Ak sa hráč uspokojí tým, že vedie kanadské bodovanie svojho tímu alebo tabuľku strelcov ligy a vnútorne sa nastaví na to, že toto mu stačí a netreba mu sa ďalej zlepšovať, pretože je najlepší, je to začiatok konca jeho nádejnej kariéry. Ako sa hovorí: „Nezaspať na vavrínoch.“
Žiadneho skauta NHL nezaujíma hráč, ktorý síce vyhral kanadské bodovanie v slovenskej extralige dorastu, ale počas MS do 20 rokov sa „stratil v dave“ a podával len priemerné výkony.
Hráč musí byť „hladný“ po neustálom zlepšovaní sa vo všetkých oblastiach, ktoré významne ovplyvňujú jeho aktuálny herný výkon i jeho dlhodobú výkonnosť. Patria sem:
Tréning na ľade
Ako som už spomenul vyššie, v rámci tréningu sa musí hráč zamerať najmä na jeho prednosti a nedostatky. Je dôležité, aby hráč nad tréningom rozmýšľal, nie len automaticky, bez rozmyslu „jazdil“ na ľade kopírujúc „pohyb fixky“ na tabuli trénera.
Hráč musí vnímať, akú hernú situáciu zo zápasu chce tréner cvičením v tréningu namodelovať.
To, že sa hráč na tréningu plne koncentruje a vie si predstaviť namodelovanú situáciu v zápase, ho predurčuje k tomu, aby bol v zápase úspešný. V zápase už nad vzniknutou hernou situáciou, ktorej riešenie natrénoval v tréningu, nemusí toľko rozmýšľať, ale práve naopak, je schopný automaticky vybrať najvhodnejšie riešenie.
Tréning mimo ľadu
Tréning mimo ľadu predstavuje nižšie úrovne pyramídy športového výkonu. O tom ako vplýva kvalita pohybu na korčuľovanie v ľadovom hokeji som rozprával na seminári ČSLH v roku 2018. Tejto problematika sa venujem aj v tomto (link) článku.
V tréningu mimo ľadu ide najmä o:
- odstraňovanie nedostatkov hráča na najdôležitejšej úrovni – kvality pohybu
- rozvoj kondičných (rýchlosť, sila, vytrvalosť) a koordinačných schopností (rovnováhové, reakčné atď.) všeobecnými ale aj špeciálnymi prostriedkami
- hľadanie pravých príčin nedostatkov v špecifických zručnostiach (najmä korčuľovanie)
- tréning špeciálnych zručností mimo ľadu, na ktoré nie je v tréningu na ľade dostatok času (nácvik streľby, vedenia puku, korčuľovania)
Životospráva
Hráčova životospráva významne ovplyvňuje jeho schopnosť regenerovať a adaptovať sa na čoraz intenzívnejšie tréningové zaťaženie.
Nie masáž ani vírivka, ale spánok a strava sú dvoma najdôležitejšími prostriedkami regenerácie. Bez kvalitného spánku a kvalitnej výživy v optimálnom množstve hráč nikdy nedosiahne svoj maximálny potenciál.
Ale to som už písal vyššie, že…
K téme životosprávy a regenerácie určite v budúcnosti napíšem článok.
Osobnostný rozvoj
Hráč musí byť osobnosť na ľade a rovnako aj mimo neho. Ak má byť hráč športovým vzorom, ktorého budú s obdivom sledovať malí chlapci, nech je aj ľudským vzorom hodným nasledovania.
Svojím správaním a vystupovaním by mal hráč vzbudzovať pocit pozitívnej energie a zdravého sebavedomia. Konfliktné a negatívne typy hráčov nemá nikto rád, pretože vnášajú do tímu „nákazlivú“ negativitu, o ktorú vo veľkom hokeji, kde ide o veľké peniaze, nikto nestojí.
V športe, v biznise alebo v ktoromkoľvek inom odvetví kde spoločne pracuje tím ľudí, je vždy veľký záujem o víťazné typy, ktoré svojou pozitívnou energiou a odhodlaním hľadať cestu „ako sa to dá dosiahnuť“ strhnú na svoju stranu všetkých okolo seba.
Mladý hráč sa už od veku 14tich rokov musí učiť vyjadrovať – mať určitú kvalitu rečového prejavu (ktorá neraz zaváži pri rozhovoroch so skautmi). Samozrejmosťou by mala byť znalosť anglického jazyka. Dnes sa už od všetkých draftovaných hráčov do NHL očakáva, že budú schopní rozumieť a ako tak rozprávať anglicky.
Dôkazom toho sú napríklad mladí Švédi alebo Fíni, ktorí na drafte alebo testovaní NHL Combine rozumejú čo sa ich pri interview pýtajú a rovnako vedia aj celkom obstojne odpovedať.
Schopnosť vyjadriť svoj názor na udalosti a témy aj mimo hokejového života, mať určitú úroveň obliekania sa a osobnej hygieny – to sú všetko atribúty, ktoré sú dôležitou súčasťou osobnosti hráča.
Mentálna príprava
Z hľadiska mentálnej prípravy by sa mal mladý hráč učiť ovládať svoje myšlienky (a následne aj konanie) nielen pred a počas zápasu, ale aj v bežnom živote v rôznych situáciách. Rozvoj emocionálnej inteligencie ide ruka v ruke s koncentráciou, motiváciou a sebaovládaním.
Ak sa hráč naučí ovládať svoje myšlienky tak, že jeho činnosť a nasadenie v tréningu nevníma ako „nutné zlo“, ale sú odrazom jeho vnútornej motivácie a jeho presvedčenia (hráč si tréning užíva a vedome hľadá cesty k neustálemu zlepšovaniu sa), tak takýto hráč je odsúdený na úspech.